Prihlásiť

Prihlásenie k vášmu kontu

Uživateľ *
Heslo *
Pamätaj si ma

V tú noc z 1. na 2. apríla som veľmi nespal. Vedel som, že dnes v noci mi má prísť mail z Japonska, či ma prijali na letnú školu International School of Asia, Karuizawa (ISAK), na ktorú bolo vypísané štipendium a ja som bol prihlásený. Veľmi som si to želal. Mohli prijať iba jedného študenta z celého Slovenka a takých ako ja bolo istotne veľa. Ale stále som mal nádej. Bolo presne 4 hod 10minút a môj mobil signalizoval nový e-mail. Bojazlivo som ho zobral do rúk a uvidel som odosielateľa. Áno, boli to oni – Japonci. V tom momente sa mi rozbúchalo srdce a bál som sa ho otvoriť. Čakal som asi hodinu, ani neviem prečo. V hlave sa mi premietlo všetko, čo som kvôli tomu musel podstúpiť, obetovať. Nakoniec zvedavosť zvíťazila a otvoril som ho. Čítal som so zatajeným dychom, počul som, ako mi bije srdce od vzrušenia. Oni mi gratulujú, bola ich prvá veta, a ja som stále nechápal k čomu. Dočítal som celý mail dokonca a opäť som ho začal čítať od začiatku, či tomu dobre rozumiem. Predsa len, všetko bolo v angličtine. Neveril som, že to, po čom som veľmi túžil, sa splnilo mne, obyčajnému chalanovi z Rusoviec. Prečítal som si ho trikrát, kým som uveril, že sa mi práve splnil môj veľký sen. Áno, prijali ma a už som si bol definitívne istý.

Keďže bolo skoré ráno a nechcel som našich budiť, vydržal som so svojou obrovskou radosťou v posteli ešte pol hodiny. Ale radosť bola taká veľká a moja potreba podeliť sa s ňou aj s mojimi blízkymi taká naliehavá, že som zobudil mamu a spolu sme opäť čítali tento mail. Mama plakala od radosti a ja som bol neskutočne šťastný a pyšný, že som to všetko dokázal sám.
Ale poďme pekne od začiatku. Nezisková organizácia LEAF hľadala šikovných a motivovaných žiakov, ktorí túžia zmysluplne stráviť časť prázdnin a zdokonaliť sa v obľúbenom predmete či v komunikačných zručnostiach. Dvom úspešným uchádzačom poskytne štipendium na letnú školu v Japonsku alebo v USA a podmienkou prihlásenia bola dobrá praktická znalosť anglického jazyka. Povedal som si, že to všetko spĺňam a že to chcem. Nevedel som vtedy, čo všetko ma ešte čaká. Začal som sa preklikávať prihlasovacím formulárom a zistil som, že musím vypisovať rôzne eseje, odpovedať na otázky, riešiť situácie a to všetko v angličtine, spolu v rozsahu cca 2500 slov. Aj som to zo začiatku chcel vzdať, veď aj tak je malá pravdepodobnosť, že ma vyberú, ale asi moja ctižiadosť a odhodlanie boli silnejšie ako hlas pani Lenivej a Nedôverčivej, a tak som sa nevzdal. Tri večery a celý víkend som neprestajne do neskorej noci sedel pri PC a snažil som sa formulovať odpovede... možno zbytočne, stále hlodalo moje podvedomie a tieto dve dámy sa stále hlásili ku mne na návštevu. Navyše mi na stole stále zavadzala kopa kníh, z ktorých som sa učil na prijímačky a čakali ma o týždeň. Maximálne vypätie bez akejkoľvek istoty úspechu, len moje presvedčenie. Nakoniec som to všetko odoslal pol hodiny pred vypršaním limitu na prihlásenie a už nech sa deje, čo sa má.
Po týždni mi volala „teta z Leafu“ (tak sa naozaj predstavila) a informovala ma, že som bol vybratý do užšieho kola letnej školy do Ameriky. Čakal ma skypový pohovor s ľuďmi z Leafu, ktorí tento projekt koordinovali. Nevedel som, do čoho idem, ale karty už boli rozdané, a tak som musel hrať. Nesmierne cenná skúsenosť s otázkami, na ktoré sa ma doteraz nikto nepýtal. Nebolo dôležité čo, ale prečo, a ja som musel siahnuť hlboko do svojich myšlienok – názorov, aby som dokázal odpovedať na tieto zdanlivo jednoduché, ale zásadné otázky. Po tomto pohovore som bol presvedčený, že ma určite nevyberú, keďže som si nebol istý správnosťou svojich odpovedí.
A opäť mi niekto volal, tentokrát sa predstavil v angličtine a že je z Japonska. Povedal mi podobnú vetu ako teta z Leafu a dohodli si so mnou opäť skypový rozhovor. Iba ja, dvaja Japonci a moja angličtina. Veľmi som sa bál, priznávam. Utriedil som si myšlienky z predchádzajúceho pohovoru a presvedčil sám seba, že to zvládnem. A zvládol som to. Pocit, ktorý som teraz z tohto cca 50 -minútového rozhovoru mal, bol veľmi dobrý, a uvedomil som si, že každá skúsenosť nás posúva a záleží iba na nás kam. Medzi tým som urobil prijímačky na strednú školu, všetko sa dialo v rozpätí dvoch týždňov. Potom som už len čakal na odpoveď a dúfal, že aj sny takého obyčajného chlapca, ako som ja, sa plnia. Veď som tomu obetoval tak veľa času a ak to všetko bolo zbytočné...
A nebolo, cez prázdniny sa zúčastním spomínanej letnej školy v Japonsku. Stále tomu nemôžem uveriť a som veľmi vďačný, že mi táto radosť bola dopriata. Veľmi rád by som poďakoval Andrejovi Hanovi, ktorý ma o tomto programe informoval a dával mi cenné rady pri prihlasovacom procese, pani učiteľke Danke Dziakovej za podporu v angličtine a pánovi učiteľovi Dušanovi Jurčovi, ktorý bol taký láskavý a na vyžiadanie Japoncov napísal na mňa referencie. Verím, že Vás nesklamem a budem aj v Japonsku šíriť dobré meno našej školy.
Na záver už len moja práve týmto procesom získaná skúsenosť: Nikdy sa nebojme zabojovať o svoje sny, keď sme niekde hlboko v sebe presvedčení, že na to máme.

Viktor Mach 8.B

FaLang translation system by Faboba