Prihlásiť

Prihlásenie k vášmu kontu

Uživateľ *
Heslo *
Pamätaj si ma

Keď nám učiteľka oznámila, že v piatok ideme na Bibliotéku, srdce mi zaplesalo. No netrvalo to dlho, vlastne len do chvíle, kým som si uvedomila, že z toho zasa nič nebude. Spomenula som si totiž na minulý rok, kedy sa tiež všetci tešili na nákup kníh a sladkostí v mnohých stánkoch. Keď nám ale dali do rúk papiere s otázkami, ktoré sme museli do konca výletu zodpovedať, nebolo nám všetko jedno. Mali sme čo robiť, aby sme úlohu splnili. Nevravím síce, že som sa nenaučila zopár nových vecí (napr. Panta Rhei znamená všetko plynie), ale nezvýšil mi žiaden čas na nákup kníh, hlavnú podstatu celej Bibliotéky.
Z pochmúrnych myšlienok o naháňaní sa po celej Inchebe a pýtaní sa otázok náhodných okoloidúcich ľudí ma vytrhla učiteľkina pripomienka: „Tentokrát nedostanete žiadne úlohy, budete mať voľný rozchod.“ Neubránila som sa úsmevu.
Zvyšok týždňa som sa nesmierne tešila na piatkovú akciu. Konečne to bolo tu, zobrala som si dostatok peňazí a ako sa neskôr ukázalo, primalú tašku. Hneď pri prvom stánku, ktorý som zbadala, som si kúpila dve knihy a dve tretiny rozpočtu boli fuč. Nanešťastie som od predavača odmietla papierovú tašku s presvedčením, že sa to zmestí do tej mojej. Nejakým zázrakom som mala pravdu, ale taška držala pokope iba silou vôle.
Atmosféra bola úžasná. Desiatky ľudí stáli pri jednotlivých stánkoch, obzerali si a kupovali si knihy a spoločenské hry. Šanca, že tam náhodou nestretnete nejakého známeho, bola takmer nulová. Na každom kroku som natrafila na povedomú tvár.
Nakúpila som si ešte pár vecí a skončilo to tak, že mi ledva vyšlo na obed a tašku som mala plnú na prasknutie, ani som ju nezavrela. Som veľmi rada, že sme tam šli a síce som bola na Bibliotéke už veľakrát, táto bola naozaj výnimočná.

Hana Gajdošová, 8.B

Tento obsah bol uzamknutý. Nie je možné pridávať ďalšie komentáre.

FaLang translation system by Faboba